PV Zubří

Rok včelára v článkoch - Marec

Marec je prelomový mesiac nielen čo sa týka počasia ale aj života včiel. Príroda sa prebúdza zo zimy, život na včelnici naberá na obrátkach, nabehnutý letný čas koncom mesiaca predlžuje deň vo večerných hodinách. Neviem síce, aké počasie bude v marci, môžem však povedať, že v dňoch 6.- 11.1.2007 bola teplota v okolí Nových Zámkov –11 – 15°C, včelstvá mali normálny prelet a na včelnici pobehoval ježko.

Na včelnici
Ak neberieme do úvahy extrémne výkyvy zimného počasia, tak väčšinou v marci na celom území Slovenska dôjde k očisťovaciemu preletu včelstiev. Na juhu územia samozrejme skôr asi o 2-3 týždne ako na severe, ak nenastúpi rýchly príchod jari. Je dobré, ak je včelár prítomný pri jarnom prelete, nie je to však nevyhnutné. Tí skúsenejší na prvý pohľad vedia ako včelstvo prezimovalo a v akej je sile, podľa intenzity letu vedia odhadnúť aj prítomnosť matky. Ak včelstvá z niektorých úľov nelietajú, treba sa len presvedčiť či včelstvo žije, nie všetky včelstvá sa musia preletieť naraz. Ovplyvňuje to aj postavenie úľov na včelnici ( tieň, slnko ) ako aj izolácia úľov alebo spôsob zimovania ( v plodisku, medníku ). V žiadnom prípade nerozrušujeme včelstvá búchaním a inými násilnými spôsobmi. Nesnažíme sa ovplyvňovať prelet včelstva, ono samo vie, kedy má potrebu preletieť sa. Ak oteplenie v marci nie je krátkodobé a nastupuje aj vegetácia, včelstvá začínajú zberom peľu. Začínajú kvitnúť liesky, vŕby, snežienky a iné peľodajné rastliny. V tomto období je dobré naučiť včelstvá na vonkajšie napájadlá. Včely totiž k výchove plodu okrem peľu a glycidových zásob potrebujú vodu. Za vodou vyletujú aj pri krátkodobom dennom oteplení, je preto vhodné keď je nablízku a v závetrí. Je mnoho typov napájadiel, každý včelár, ktorý sa tomu venuje má to svoje najlepšie, od elektricky ohrievaných cez solárne až po obyčajné fľaše s presakovacím viečkom. Každé je dobré v porovnaní s nijakým. Sú včelári, ktorí pridávajú vodu do úľa buď kŕmitkami alebo neprievzdušným zakrytím úľa. Tu vzniká kondenzovaná voda na rozhraní studeného a teplého prostredia, ktorú si včely vedia odoberať. Aj podnecovanie, hoci jeho účinnosť je diskutabilná, je spôsob pridávania vody. Prečo diskutabilná? Nebudem sa odvolávať na rôzne výskumy, ktoré potvrdzujú zbytočnosť tohto úkonu, z praxe poviem, že pre mňa je to zbytočný krok. Včelstvá mám na jeseň dostatočne zakŕmené, zásob majú dosť, žiadna stimulácia podnecovaním mi neposilní včelstvá. Spracovaním cukrového roztoku skôr skrátim životnosť zimnej generácie včiel. Avšak ak si niekto myslí opak, neodsudzujem to. Je na každom včelárovi či tento úkon robí alebo nie.
Iní prípad nastane, ak včelár zistí nedostatok zásob. V tomto prípade treba pridať buď medové plásty, cukrovo-medové cesto, alebo ak je včelstvo dostatočne silné aj cukrový roztok.
Ak koncom marca nastane pekné počasie s teplotami v tieni okolo 15°C je to čas vhodný na jarnú prehliadku včelstiev. Účelom tejto prehliadky nie je kochať sa krásou včelstva na plástoch, ale rýchlo zhodnotiť prítomnosť- neprítomnosť matky, stav zásob, zhodnotiť kondíciu včelstva, v prípade nutnosti vymeniť odnímateľné dno za čisté. Prítomnosť matky nám prezrádza plod v akomkoľvek štádiu, matku netreba hľadať. Tým, že opatrne vyberieme rámik zo stredu plodiska sa presvedčíme o prítomnosti matky aj o množstve zásob. Môžu sa ešte skontrolovať krajné krycie rámiky či je dostatok zásob. V prípade, že zistíme bezmatkové včelstvo je viac riešení. Ak máme zazimovaný odloženec, pridáme ho naostro, v tomto čase nie je problém pridať matku aj s plodovými rámikmi. Ak je bezmatkové včelstvo dostatočne silné a oplatí sa nám investovať do novej matky, treba ju zakúpiť od chovateľov matiek alebo známeho včelára, ktorý takúto voľnú matku má. Ak nie je iné riešenie, spojíme bezmatkové včelstvo so včelstvom slabším s matkou.
Včelári, ktorí sa zaoberajú aj zberom peľu a používajú predné peľochyty, môžu ich nasadiť už koncom mesiaca, aby sa včely mohli zalietať pred spustením peľochytovej mriežky. To isté sa môže spraviť, ak sa používa peľochytový rám, ten sa môže nasadiť pri výmene odnímateľného dna.
Pre chovateľov matiek, ktorí chcú začať odchov čo najskôr, je potrebné vložiť začiatkom poslednej marcovej dekády vystavaný trúdi rámik priamo do plodiska plemenných matiek, vhodných na chov trúdov. Len tak dosiahnu výskyt rujných trúdov začiatkom mája. V tomto čase nie je problém odchovať matky zo série.

Práca v dielni
Marec môže včelár ešte využiť na prípravu rámikov, drôtikovanie. Rámikové prírezy si buď vyrobí sám alebo zakúpi ak má typizovanú mieru ( B, CS ). Klincovať rámiky sa dajú voľne v ruke, ale pohodlnejšie je vyrobiť si šablónu. Včelári, ktorí obhospodarujú väčší počet včelstiev, na spájanie rámikov používajú pneumatickú spinkovačku. Práca s ňou je menej náročná, pohodlná a takmer trojnásobne urýchli prácu. Tento úkon – prípravu rámikov môžu zvládnuť aj šikovné deti. Je to krok, ktorým môžu začať rozvíjať svoj záujem o včelárstvo. Chce to len trpezlivosť naučiť ich to a hlavne pochváliť ich ak to treba. A samozrejme aj nejaká symbolická odmena nezaškodí. Drôtikovanie rámikov je tiež vďačná téma na diskusiu. Niekto rámiky vôbec nedrôtikuje, medzistienku zasunie do vypílenej drážky na latke a zaleje to voskom, iní vyvŕta dierky už do rámikových prírezov, ďalší do hotových rámikov. Sú včelári, ktorí drôtikujú rámiky vodorovne, ďalší zvisle a sú aj takí, ktorí vytvoria mriežku v rámiku. Existuje aj spôsob uchytenia drôtika spinkami, v tomto prípade netreba vŕtať žiadne otvory do rámika. Aj natavovanie medzistienok do rámika má rôzne podoby. Využíva sa buď elektrický prúd (12 V, 24 V ), alebo klasické zatavovacie koliesko. Každý to robí tak, ako mu to vyhovuje. Mám pocit, že niekedy sa spôsob upevnenia medzistienok dedí z generácie na generáciu a včelár ani nerozmýšľa, ako by si túto prácu mohol uľahčiť. Pri menšom počte včelstiev to nie je až taký závažný problém. Ten nastane, ak včelár potrebuje 3 – 5 tisíc rámikov s medzistienkami, potom je každá ušetrená minúta vzácna.
Rozmery medzistienok a technológia výroby sú tiež vďačnou témou. Pri rozhovore s pracovníkmi vo výrobni medzistienok som sa dozvedel, ako si niektorí včelári vypočítavajú veľkosť medzisteny. Sú takí, ktorí chcú presný vnútorný rozmer rámika, ale aj takí, ktorí chcú medzistenu o 5 – 10 mm menšiu v porovnaní s vnútorným rozmerom rámika. Pri výpočte rozmeru medzisteny si treba uvedomiť jedno – včelí vosk v závislosti od teploty mení svoj objem, teda aj rozmery. Ak je rozmer medzistienok rovnaký ako vnútorný rozmer rámika, potom sa takáto medzistena musí vo vnútri úľa ( 36°C ) zákonite zvlniť. Pred natavovaním medzisteny je najlepšie nahriať ju viac ako na izbovú teplotu. Ja v marci využívam slnečné dni a zohrievam mezisteny vo fólii alebo v aute. Treba však odhadnúť správnu teplotu. Rozostavím viacej balíkov medzistien, ak sa vrchných 5 zohreje tie pozbierame a natavíme. Počas tohto postupu sa zohreje ďalšia vrstva. Vosk je výborne teplodržný, nie je problém s premiestňovaním medzistien. Ale pozor, teplota na slnku v uzavretom aute v máji už dokáže medzisteny pekne zdeformovať až roztaviť.

Chov matiek a ich cena
V tejto časti sa vynasnažím veľmi stručne opísať ako vyzerá poctivý chov a prečo majú matky takú cenu ako majú. V každom májovom čísle Včelára vychádza zoznam chovateľov matiek pre daný rok. Základnou podmienkou chovateľa je, že musí byť registrovaný, musí mať rozbor zimných mŕtvoliek na výskyt nozematózy a roztočíkovej nákazy a musí mať do 30.4. prehliadnuté včelstvá štátnym veterinárnym lekárom. Vo Včelári 5/2006 sú uvedené 4 šľachtiteľské a 32 rozmnožovacích chovov.
Čo sú to šľachtiteľské chovy? Cieľom väčšiny týchto chovov je pomocou kombinačného kríženia vytvoriť novú líniu z niekoľkých východzích tak, aby sa v novej línii kombinovali dobré vlastnosti pôvodných. Tento spôsob kríženia sa v našich podmienkach dá dosiahnuť jedine technickou insemináciou. Inseminačná aparatúra s binokulárnou lupou vychádza na cca 50000 Sk. A to nepočítam tie matky, na ktorých sa šľachtiteľ učil inseminovať a tie to neprežili. Každý šľachtiteľ má stanovený svoj chovateľský cieľ. Snaží sa, aby ním odchované matky a včelstvá týchto matiek mali čo najlepšiu užitkovosť ( produkcia medu, vosku, peľu ), reprodukčné schopnosti ( rozvoj, sila včelstva, zimovanie ), sprievodné vlastnosti ( rozbiehavosť, bodavosť, rojivosť ), odolnosť voči chorobám ( hygienický test ) a iné.
Šľachtiteľ pri svojej práci nevyrovnáva silu včelstiev, ak je včelstvo slabé, brakuje matku nahradí ju novou a od takéhoto včelstva má v danej sezóne minimum zisku. Poctivo vykonávané hygienické testy sú časovo náročné či už sa jedná o prepichovanie zaviečkovaného plodu alebo jeho zmrazovanie. Samotný proces inseminácie je neporovnateľne náročnejší v porovnaní s rozmnožovacím chovom. Chov a izolácia trúdov je tiež úkon, ktorý šľachtiteľ musí zvládnuť, nastanú aj prípady, keď včelstvo trúdov zlikviduje zo dňa na deň a plemenný materiál je stratený v danom termíne. Nechcem ďalej zabiehať do podrobnosti šľachtiteľskej práce, výsledok práce šľachtiteľa je však kvalitná inseminovaná matka s výborným čistiacim pudom, s nízkou rojivosťou, dobrým zimovaním, dlhovekými včelami atď... Takáto matka má však aj svoju cenu. V súčasnosti okolo 1200 – 1500 Sk a každým rokom jej cena rastie. Pretože kým ostatný včelári produkujú med a peľ, šľachtitelia šľachtia. A kto nepozná pozadie šľachtenia nepochopí ani cenu matky.
A čo rozmnožovacie chovy? Šľachtitelia predávajú svoje matky okrem iných včelárov hlavne rozmnožovacím chovom. Do týchto chovov by mali byť každý rok zakúpené minimálne 3 – 4 inseminované matky . Na odchovaných dcérach z týchto matiek sa otestujú všetky doprovodné vlastnosti a podľa kvality potomstva sa vyberú plemenné matky nielen na produkciu matiek ale aj chov trúdov. To je práca pre chovateľa navyše. A potom nasleduje klasický chov. Zakladanie sérií, termostat, oplodniačik alebo plemenáč, voľné párenie – úspešnosť podľa počasia 60 – 80 %, kontrola kladenia a expedícia matky. Kto to neabsolvoval, nevie si predstaviť aké je to časovo a termínovo náročné. Veď napríklad ak prší a liahnu sa matky, ktoré treba ihneď umiestniť, treba to spraviť bez ohľadu na počasie. Ak chce mať včelár skorý chov, oberá včelstvá o včely a plodove rámiky v čase, keď je predpoklad hlavnej znášky. To je len málo z toho, čo musí chovateľ absolvovať aby odchoval kvalitnú matku. Dotácie na chov matiek od štátu už 3 roky neexistujú. Preto si dovolím tvrdiť, že pri takomto poctivom postupe chovu je cena 300 Sk za matku na hranici rentability. Nedokážem pochopiť včelárov, ktorí predávajú matky po 100 Sk/kus. Záverom k tejto téme len toľko – chovatelia sa vedia pripraviť na chov lepšie ak objednávky na matky prídu s predstihom. Osobne nemám rád a ani nepokrývam také objednávky, ak včelár telefonicky zavolá, že za hodinu si príde pre matku. Stále mám totiž podozrenie, že takýto včelár si spravil odloženec s rojovými MB, matka sa neoplodnila, tak vložil plást s otvoreným plodom, ani z takýchto náhradných MB sa mu matka neoplodnila tak rýchlo zháňa oplodnenú matku. Ak ju zoženie, snaží sa ju pridať, hoci pridať matku k starým včelám je veľké riziko. Ak mu ju aj včely náhodou príjmu, matka má problémy sa rozklásť, chýba výpadok generácie a včelstvo ide do zimy slabé. Ak prezimuje, včelstvo je oslabené, má problémy s jarným rozvojom a včelár nakoniec začne tvrdiť, že jeho matky sú lepšie ako tie „šľachtené“. Dúfam ale, že takýchto včelárov je minimum. Marec je teda mesiacom na plánovanie. Vieme ako a čo sme prezimovali a vieme čo chceme v sezóne dosiahnuť. A nie je na škodu odskúšať matky aj z iného chovu a priniesť „novú krv“. Na záver tejto témy ešte podotýkam – výpovedná hodnota jednej matky je nulová, aby včelár mohol odskúšať inú líniu a ohodnotiť ju, je potrebných 3 a viac matiek.

Trochu kritiky
Mám podozrenie, že veľa včelárov považuje povinnosť nahlásiť počet a miesto včelstiev na Obecný alebo Mestský úrad za prežitok socializmu. Upozorňujem, že nie je to tak a do 25. 3. treba tento stav nahlásiť. Najlepšie písomne a doporučene alebo si nechať na úrade potvrdiť kópiu nahlásenia s dátumom prevzatia. Pri otrave včelstiev, čo je dnes častý jav je to prvá otázka. Ak včelstvá neboli nahlásené, ani sa s Vami nebavia. Včelstvá treba nahlásiť každý rok. Ja osobne ich nahlasujem aj na poľnohospodárske družstvo.

Trochu internetu
Dni sa predlžujú, roboty pribúda, ale ešte stále sa nájde čas na surfovanie. Okrem stránok na ktoré ste si snáď už zvykli a ste ich pravidelnými návštevníkmi odporúčam stránky:
www.vcely.or.cz
www.vcelarskenoviny.cz

◄ Predchádzajúci článok     Ďalší článok ►